O autorce

 

 

Narodila sa 20. novembra 1981 v Skalici, v znamení Škorpióna. Už od útleho detstva ju zaujímali knihy. Doteraz sa jej vynára obraz, keď ako malé dieťa, len čo sa naučila čítať (pred nástupom do školy), behala s leporelami a dokola si opakovala báseň Rázusovej–Martákovej: „Vyšli húsky dlhým radom, ešte bola ranná rosa. Keď sa pohli kúsok za dom, jedno húsa stratilo sa..“. Popri čítaní sa postupne pridávalo i písanie. Od prvotných čarbaníc, neskôr znakov, tvarom nápadne pripomínajúcich písmená, prešla k slovám a vetám, ktoré začali dávať zmysel a dokonca zvukmi na svojich koncoch sa vzájomne začali podobať. Adriana si toho všimla a začala sa s tým pohrávať. Tak vznikali prvé veršovačky, básne. Úsvit jej poézie.

 

Od detstva sa venovala štúdiu vlastných pocitov, vnemov, myšlienok, ktoré následne prenášala na papier. A robí to tak doposiaľ. Žije v presvedčení, že sa nedá existovať bez peňazí, no to, čo hýbe svetom, je láska. Preto je práve ona inšpiráciou v jej písaní. Takmer všetky básne sú venované tajným, nenaplneným, fiktívnym či skutočným láskam. Na mužoch ju udivuje, keď dokážu pochopiť jej svet, vnímať jej potreby, túžby, sny, keď sa im podarí zapadnúť ako puzzle do jej náročných predstáv o dokonalosti. Neuspokojí sa s priemerom.

 

Má rada encyklopédie, fotografie z vlastného objektívu, šum lístia, kvapky dažďa veselo klopkajúce na okná, spev mora a vtákov. Obľubuje farby a vône lúčnych kvetov, ihličia a čistoty. Rada chodí do prírody, skúma jej detaily, krásy i drobné nedokonalosti, rada sleduje svetlá nočného mesta. 

 

Robí v Prahe literarne citania, kde si vola roznych autorov a hudobnikov

.

Zatím vydala: